Bratislava
14. júla (TASR) – Z historických dokumentov, ktoré tieto
hydrometeorologické údaje zaznamenávajú vyplýva, že išlo o jednu z
najväčších povodní na Dunaji. Európsky veľtok dosiahol v Bratislave
výšku 984 centimetrov. V pondelok 15. júla uplynie od tejto udalosti 70
rokov.
Koncom jari a na začiatku leta roku 1954 zasiahlo hornú časť povodia
Dunaja niekoľko vĺn výdatných a dlhotrvajúcich zrážok, ktoré vytvorili
extrémne veľkú povodňovú vlnu. Úhrny zrážok boli v tom roku mierne
nižšie ako úhrny zrážok, ktoré spôsobili povodeň v roku 1899, ale na
niektorých úsekoch Dunaja mala povodeň v roku 1954 omnoho nebezpečnejší
priebeh.
V stanici Bratislava kulminovala povodňová vlna 15. júla 1954 prietokom
10.401 metrov kubických za sekundu, čo ju zaraďuje na druhé miesto medzi
povodňami na Dunaji, ktoré boli zaznamenané od začiatku pravidelných
hydrologických pozorovaní. Voda zaplavila rozsiahle územia - až 11.000
ľudí museli evakuovať.
V dôsledku priesakov cez ochranné hrádze a ich podložie vznikla na
slovenskej strane Dunaja nebezpečná situácia najmä na úseku medzi obcami
Bodíky a Medveďov. Vďaka nasadeniu armády na vykonávanie povodňových
zabezpečovacích prác sa deštrukcii hrádzí podarilo zabrániť.
Dunajské ochranné hrádze sa však pretrhli na maďarskej strane, kde voda
zaplavila 40.000 hektárov územia a spôsobila mimoriadne veľké povodňové
škody. Na Slovensku spôsobila dunajská povodeň v roku 1954 škody najmä
poľnohospodárom, pretože hladina podzemnej vody na mnohých miestach
vystúpila až nad povrch terénu. Voda zaplavila približne 10.000 hektárov
poľnohospodárskej pôdy a zničila časť úrody.
Vodomerná stanica Bratislava bola zriadená v roku 1823. Záznamy vodných
stavov sú dostupné od roku 1876. Prvé merania prietoku Dunaja na
slovenskom území sa robia od roku 1901.